Nukleárna medicína
Nukleárna medicína odbor
Rádioaktívne žiariče sú za diagnostickým alebo terapeutickým účelom aplikované do organizmu ako rádiofarmaká. Rádiofarmakum je liek určený na diagnostiku alebo liečbu obsahujúci rádionuklid a rádiofarmaka musia spĺňať kvalitatívne kritéria kladené na liek.
Funkčné zobrazovacie metódy nukleárnej medicíny, ktoré tvoria väčšinu náplne odboru umožňujú zobrazenie orgánov a tkanív na lokálnej a/alebo celotelovej úrovni pomocou diagnostických rádiofarmák. Diagnostickým rádiofarmakom môže byť rádionuklid samotný, alebo častejšie rádionuklid začlenený do štruktúry špecifickej molekuly. Nositeľom biologických vlastností rádiofarmaka môže byť samotný rádionuklid alebo molekula, v ktorej je rádionuklid naviazaný. Spoločnou vlastnosťou rádionuklidov využívaných v diagnostických rádiofarmakách je ich schopnosť emitovať detegovateľné žiarenie, fotóny gama.
Funkčné zobrazovacie metódy nukleárnej medicíny
Funkčné zobrazovacie metódy nukleárnej medicíny využívajú princíp vonkajšieho snímania lokálnej koncentrácie rádiofarmaka v cieľovom orgáne alebo v tkanive v závislosti od biologických vlastností cieľového orgánu alebo tkaniva (diagnostického cieľa) a v závislosti od vlastností diagnostického rádiofarmaka (značkovača, markera diagnostického cieľa). Ide o emisné zobrazenie, pri ktorom je zdroj žiarenia gama aplikovaný ako rádiofarmakum do tela pacienta.
Zobrazovacia metóda nukleárnej medicíny je označovaná ako scintigrafia, podľa scintilačného detektora, ktorý je základom klasickej scintilačnej kamery, alebo ako gamagrafia, podľa fotónového žiarenia gama emitovaného diagnostickými rádionuklidmi. Termín scintigrafia a gamagrafia sú synonymá.
Z funkčného charakteru zobrazenia metódami nukleárnej medicíny vyplýva, že pre dosiahnutie správneho výsledku je kľúčovou optimálna voľba správneho markera správneho diagnostického cieľa. Pomocou funkčných zobrazovacích metód nukleárnej medicíny možno zobraziť len viabilné tkanivá. Neviabilné, nekrotické tkanivá nemajú možnosť aktívne akumulovať rádiofarmaká a pri funkčnom zobrazení sa vizualizujú ako výpad v akumulácii rádiofarmaka. S vývojom prístrojového vybavenia a s vývojom rádiofarmák je k dispozícii čoraz širšie spektrum možností detekcie jednotlivých diagnostických cieľov, ktorým môže byť napr. metabolický proces alebo expresia receptora.
Afinitu jednotlivých rádiofarmák k jednotlivým orgánom a tkanivám však možno využiť nie len na diagnostické, ale aj na terapeutické účely. Spoločnou vlastnosťou rádionuklidov v rádiofarmakách určených na liečbu je ich schopnosť emitovať ionizujúce žiarenie beta alebo novšie žiarenie alfa, ktoré po koncentrácii v cieľovom tkanice navodí lokálnu iradiáciu a deštrukciu. Cieľom vnútornej rádionuklidovej liečby je navodiť dostatočné lokálne ožiarenie patologických tkanív bez alebo len s minimálnym poškodením okolitých zdravých tkanív. Jednoduchou zámenou rádionuklidu v rádiofarmaku sa tak diagnostický produkt zmeniť na produkt terapeutický. Funkčné zobrazovacie metódy nukleárnej medicíny umožnia identifikovať charakteristickú vlastnosť cieľových orgánov alebo tkanív (napr. špecifický metabolický pochod alebo expresia receptora). Za istých okolností môže byť daná špecifická vlastnosť terapeutickým cieľom pre rádionuklidovú liečbu. Tento vysoko aktuálny a atraktívny princíp as označuje ako „diapeutický“ alebo častejšie ako „teragnostický“ (v oboch prípadoch ide o akronym diagnostiky a terapie)